piatok 22. apríla 2011

Z minulosti do reality nevšedných dní :-)

Fúha, nestačím sa zo seba diviť, že som vôbec našla heslo na tento blog. Ale si hovorím, že reku návrat späť, tak sa znovuzrodím a znovuzverejním:-)

Informácie o mne sú už kvalitne staré a zapadnuté prachom. Veľa vody pretieklo, veľa sa toho v mojom živote zmenilo a udialo. Keď tak čítam tie staré príspevky, prepadá ma nostalgia a vraciam sa späť do môjho dočasného írskeho domova. Vlastne nie je deň, aby som sa v myšlienkach nevrátila späť. Veď človek tam čo to zažil a strávil dosť času nato, aby to stálo aspoň za spomienku. Najmä, keď sú to také veci, čo mnou pohli, okresávali ma a menili.

V júni 2011 tomu budú 4 roky, čo som sa z Írska vrátila späť na Slovensko, do môjho rodného mesta, do Prešova. Rozhodla som sa tak dobrovoľne, asi aj po pocite vyhorenia. Vedela som, že tam nebudem na večnosť, vlastne ma tam ani nič nejak nepripútalo. Ja som proste vedela, že je to medzizastávka v mojom živote. Ale musím povedať, že k Írsku mám blízky vzťah. Pár krát potom ako som odišla som sa aj vrátila, ale len na "holidays". A momentálne bude asi aj viac dôvodov chodiť častejšie, lebo Majka moja mladšia sestrička tam žije a pracuje a jej polovička je Ír so Sverného Írska. To je paradox. Všetky sestry Klimovie sme si čo to odžili tam a takto to v súčasnosti je, pokiaľ nejaká "motyka nevystrelí" :-)

Po návrate v júni 2007 som sa dosť kvalitne musela spamätávať z kultúrneho šoku, ktorí zažili asi všetci, čo žili načasy mimo SR. Musela som začať riešiť svoju situáciu, prácu a realitu, že opäť pri rodičoch. Vyzerá to, akokeby som sa sťažovala, ale vy ľudia, čo ste to zažili, tak chápete. Človek nezamestnaný, cesta rovno na Úrad práce, máte zo seba pocit, že ste na HO... a nikto o vás ani nezakopne. Nakoniec po roku sa Úrad práce stal mojim zamestnávateľom na obdobie 2,5 roka, aká irónia. Tak som aspoň pochopila ten kolos okolo hľadania si práce, a všetky veci súvisiace s tým dobrá skúsenosť a hlavne dobré kontakty, keď treba niečo "sociálne vybavovať". Takže ďakujem Pánu Bohu. Na Úrade práce už síce viac ako pol roka nepracujem (opäť zmeny, abz som sa nenudila a nezaspala na vavrínoch), ale stále som mala také dozvuky, a ľudia ma kontaktovali, keď potrebovali nejaký kontakt - úsmevné veci. Sranda je, že som sa opäť ocitla na ÚP opäť ako klient, ale už aspoň odborne podkutý - také veci prináša sám život, aby sme vedeli pružne reagovať na túto dobu. Sú to šoky, ale proste musíš sa prispôsobiť a bojovať opäť o prežite. Hľadala som si novú prácu, modlila sa za to. Proste ťa prestane baviť toľko mesiacov byť doma, ak si zdravý a trochu normálny človek prácu potrebuješ pre svoj mentálny vývoj. Momentálne robím terénneho sociálneho pracovníka s Rómami v Chminianskych Jakubovanoch. To Pán Boh tak zamiešal, ja verím. Pokračovanie nabudúce. Čakám na vaše komentáre ....

piatok 18. mája 2007

tha som lejzy ja viem

Zas po case ...

Pracu vsialenej restike som uz skoncila.A to vyse pred mesiacom presne 28.marca-teda dobrym mesiacom. Stihla som trosku pocestovat na zapad Irska "do najvyssich kopcov" Irska spolu so spolubyvajucou Zuzankou.Kempovali sme tam 4 dni az sme z toho ochoreli a rozhodli sa vratit do tepla naseho stareho bytiku.

Kedze davanie vypovedi sa stalo v mode aj moja najdrahsia sestra to uz nezvladla a odisla z prace so sivymi vlasmi-kids never MORE !!!!!
No a hned na druhy den sme odleteli na Kanarske Ostrovceky sa trosku rozptylit a hlavne zohriat(myslim ze z toho budem zit dalsie 2 roky :)

Uz sme spat v realite zivota a opat riesime existencne otazky. No, poviem vam, je to zaujimave..... hm

Koncom maja prileti na boingu moja MA aj s tou mladsou a este Ing.Jankou Cervenakovou, PhD. Takze same velke sarze.Bude fun!Ale dobrych ludi sa vsade a vela zmesti,no nie?Len moja najstarsia to nejak nezvlada a stresuje, asi kriza tridsiatnikov.Keby citala zo tu carbem tak som na hranici, to je iste. No co uz, som proste papula. Ale ona sa tu nedostane pretoze jej PC skills ....

utorok 20. februára 2007

huhu haha sibe mi v robote

ahojky evrybady,
po dvoch tazkych dnoch v robote, ked ma sefka s prepacenim "zdzubala" za to, ze pozuzivam toalety pre zakaznikov, konecne zajtra off.Tu si ani neviete predstavit, ze co dokazu nafuknut ako bublinu.Brrr.No smejte sa alebo placte ak chcete. zivot ma aj taketo stranky neradostne, ked si pripadate ako debil a ked s vami(ani neviete preco),tak jednaju.Tha tak. Som z toho sick vsetkeho.Co prinesie zajtrajsok?

streda 31. januára 2007

Tyzden v Irsku(opat)

No konecne mam cas, sice po praci a vystavena ako citron, ale mam, co to napisat o sebe. Po prilete som hned na druhy den zacala makat. Zaciatok je vzdy v pohode, najma ked sa clovek vrati oddychnuty a plny energie, mysliaci si, ze vsetko moze zmenit. Je to uzasny pocit.Ten vsak po par stereotypnych dnoch vyprchava a clovek si zacina uvedomovat: "hops, nieco tu nehra"
Aspon ja tu s tym stale zapasim. Ked tu nemas svoj okruh priatelov, je to tazke. A mozno ja som taka komplikovana osoba, ze to neviem. V praci ma volaju intelektualka, tak asi na tom nieco bude.Vzdy som mala svoj svet, asi rozmyslam trosku inak ako oni-zbytok planety. A pritom viem, ze aj ja som sucatou tej planety.Tak tomu uz fakt nerozumiem :( Myslim, ze by som si mala ujasnit, co chcem robit, ako naplnit tento svoj pozemsky zivot. Kazdy sa tu ohana takymni frazickami, ze zivot je kratky a plynie rychlo, preto si ho treba vychutnat a uzivat.Ja ani neviem, co tym poriadne myslia.Ked pridem z roboty, som rada, ze zijem. Z toho vsetkeho vyplyva, ze by bodlo zmenit pracu.Mam pocit, ze som do toho tak zauzlena, ze sa bojim to len tak nechat a ostat bez roboty.Ludia su tu od prace zavisli, aspon ja.Platit ucty a najom a jedlo a cestovne a .. a... a ... tolko "a ", ze sa z toho zakoktavam. Sa my vybavil v hlave ten znamy vers z Biblie, ze "nebudte ustarosteni o to, co budete jest, co budete pit, cim sa budete odievat, lebo Vas Boh sa o vas postara.Chcela by som to tak vnimat intenzivnejsie.
Predo mnou je den volna potom den prace a 4dni volna, tak planujeme spolu so spolubyvajucou Zuzkou vypadnut z tejto aglomeracie niekam prec na zapadne pobrezie, na vidiek do divociny(teda ak tu nejaka je :)

sobota 30. decembra 2006

A uz som znova za veľkou mlákou...

Po "krátkej" dovolenke sa znova vraciam do stereotypu írskeho života, kde sa budem snažiť žiť podľa pravidiel tejto pochmúrnej spoločnosti. Slovensko chýbaš mi...

štvrtok 30. novembra 2006

jupí idem domov


Veľmi sa teším, nejakým zázračným spôsobom idem na vianoce domov, dufam že príde aj Janka na bielom koni...

skuska skuska


skuska mikrofonu,
minule som nestihla dobehnut zameskane tak teraz mam toho taku kop, ze to uz asi nezvladnem
Ale chodim na net do miestnej kniznice a je to len na hodku vzdy ma potom niekto vyrusi, kto ma booknuty komp!
Je to naprd.
Aj teraz ma asi niekto vyzenie.AAAAA mozno sa uz blizi.
Dnes mam volno, vdaka Bohu. Chodim z tej roboty taka vycucana, nic zo mna.
V robote to zacina vriet. je mesiac pred vianocami a kazdy sialene zacina nakupovat. Vlastne vacsina ludi tu zije iba shopingom.
Pred tyzdnom som navstivila jeden evanjelicky zbor vola sa Hillside, je to v Greystones, asi 5km od dediny, kde zijem ja. Tak bolo celkom fajn. Este aj par chladnych anglicanov bolo milych. ked som sa ich pytala, ze ci tam mali nejakych ludi zo strednej a vych.europy, tak na mna civeli, ze co?Chodievaju tam dost casto studenti z USA, je tam totiz krestansky hotl. Viac som este nezistila. Ale rozpravala som sa s jednym chlapikom, co vyucuje biblicke hodiny, vola sa Simon, a on mi poveda, ze jeho syn chodi so Slovenkou, co sa vola Jana. Takze svet je predsa len maly. Myslim, ze si zapamata moje meno :)
Po extremnych 3mesacnych peripetiach sme sa prestahovali do skaredeho podkrovneho niekedy tepleho/studeneho bytika.Vdaka panu Bohu. Byvam z 2ma babami, z toho jedna je moja sestra :( a druha holka Ceska Zuzka. takze babinec.