No konecne mam cas, sice po praci a vystavena ako citron, ale mam, co to napisat o sebe. Po prilete som hned na druhy den zacala makat. Zaciatok je vzdy v pohode, najma ked sa clovek vrati oddychnuty a plny energie, mysliaci si, ze vsetko moze zmenit. Je to uzasny pocit.Ten vsak po par stereotypnych dnoch vyprchava a clovek si zacina uvedomovat: "hops, nieco tu nehra"
Aspon ja tu s tym stale zapasim. Ked tu nemas svoj okruh priatelov, je to tazke. A mozno ja som taka komplikovana osoba, ze to neviem. V praci ma volaju intelektualka, tak asi na tom nieco bude.Vzdy som mala svoj svet, asi rozmyslam trosku inak ako oni-zbytok planety. A pritom viem, ze aj ja som sucatou tej planety.Tak tomu uz fakt nerozumiem :( Myslim, ze by som si mala ujasnit, co chcem robit, ako naplnit tento svoj pozemsky zivot. Kazdy sa tu ohana takymni frazickami, ze zivot je kratky a plynie rychlo, preto si ho treba vychutnat a uzivat.Ja ani neviem, co tym poriadne myslia.Ked pridem z roboty, som rada, ze zijem. Z toho vsetkeho vyplyva, ze by bodlo zmenit pracu.Mam pocit, ze som do toho tak zauzlena, ze sa bojim to len tak nechat a ostat bez roboty.Ludia su tu od prace zavisli, aspon ja.Platit ucty a najom a jedlo a cestovne a .. a... a ... tolko "a ", ze sa z toho zakoktavam. Sa my vybavil v hlave ten znamy vers z Biblie, ze "nebudte ustarosteni o to, co budete jest, co budete pit, cim sa budete odievat, lebo Vas Boh sa o vas postara.Chcela by som to tak vnimat intenzivnejsie.
Predo mnou je den volna potom den prace a 4dni volna, tak planujeme spolu so spolubyvajucou Zuzkou vypadnut z tejto aglomeracie niekam prec na zapadne pobrezie, na vidiek do divociny(teda ak tu nejaka je :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
ahoj dzanka,ked nechas pracu,budes mat vacsiu motivaciu hladat si novu,ale nie je to lahke,je to velmi tazke.a peniazky sa minaju a nadej,ze sa to podari sa straca a nakoniec sa clovek asi aj tak vrati tam,odkial odisiel.ale mozno nie.to len par takych mojich poznamok.drz sa
Zverejnenie komentára