
sobota 30. decembra 2006
A uz som znova za veľkou mlákou...

štvrtok 30. novembra 2006
jupí idem domov
skuska skuska

skuska mikrofonu,
minule som nestihla dobehnut zameskane tak teraz mam toho taku kop, ze to uz asi nezvladnem
Ale chodim na net do miestnej kniznice a je to len na hodku vzdy ma potom niekto vyrusi, kto ma booknuty komp!
Je to naprd.
Aj teraz ma asi niekto vyzenie.AAAAA mozno sa uz blizi.
Dnes mam volno, vdaka Bohu. Chodim z tej roboty taka vycucana, nic zo mna.
V robote to zacina vriet. je mesiac pred vianocami a kazdy sialene zacina nakupovat. Vlastne vacsina ludi tu zije iba shopingom.
Pred tyzdnom som navstivila jeden evanjelicky zbor vola sa Hillside, je to v Greystones, asi 5km od dediny, kde zijem ja. Tak bolo celkom fajn. Este aj par chladnych anglicanov bolo milych. ked som sa ich pytala, ze ci tam mali nejakych ludi zo strednej a vych.europy, tak na mna civeli, ze co?Chodievaju tam dost casto studenti z USA, je tam totiz krestansky hotl. Viac som este nezistila. Ale rozpravala som sa s jednym chlapikom, co vyucuje biblicke hodiny, vola sa Simon, a on mi poveda, ze jeho syn chodi so Slovenkou, co sa vola Jana. Takze svet je predsa len maly. Myslim, ze si zapamata moje meno :)
Po extremnych 3mesacnych peripetiach sme sa prestahovali do skaredeho podkrovneho niekedy tepleho/studeneho bytika.Vdaka panu Bohu. Byvam z 2ma babami, z toho jedna je moja sestra :( a druha holka Ceska Zuzka. takze babinec.
ročny suhrn-dobieham zameskane

Arial, hej ten vyzera celkom pekne.
No k veci. Tak som sa nudila, ze som sa rozhodla sa zverejnovat.
Myslim, ze je to dobra myslienka, a hlavne ludia sa nieco dozvedia o mne a nielen o mne mozno o svete v ktorom teraz zijem.
V podstate 15.oktobra bol prave rok, co som tu. Neuveritelne to zletelo. Z toho sa mi podarilo byt doma v SR az 1 mesiac, takze vlastne vacsinu casu som prezila tu. Take zvlastne...nebyt doma.
Rozmyslam, ci toto tu vlastne naplnilo moje ocakavania. No ano, chcela som nacas vypadnut, zmenit krajinu, tak to sa splnilo. No a dalej som nemala nejaky specificky ciel, ak neratam, zlepsit sa v angline,teda zacat normalne komunikovat.Aj ked to tiez nie je velka slava, co sa tyka gramatiky, ale clovek jednoducho zbura jazykovu barieru a je mu sumafuk , ci hovori spisovne alebo nie. Hlavne, ze sa dohovori. A to je na tom uzasne. Aj ked musim povedat, ze mne to trvalo. Ja som taky neohrabany kamen, co sa tazko obrusuje :)
Zacala som pracovat v jednej company, ze Avoca Handweavers a robim az doteraz, ale len 3 dni, lebo mi uz z toho kvalitne sibe. Maju siet restauracii a kaviarni-selfservice a shopov. Je to tu velmi oblubene(u mna uz nie).Servirujem ludom jedlo kavu a proste, co chcu.Vsetko pre zakaznika.
Minule som to uz nezvladla-ten tlak, sefka si ma podala, ze nemam dobry postoj.No po roku tejto roboty, kto by ho mal, ze ano. Normalne mi pomohla a ani to nevie.Som sa nad sebou zamyslela/zamyslam. Potrebovala som taky kopanec. Po styroch dnoch volna som mohla rozdumovat, co sa vlastne stalo-nebolo mi vsetko jedno v mojom vnutri. Zajtra idem do prace, tak uvidim, ci tam este pracujem, po tej sefkinej prednaske. Toto je realita. Si uvedomujem, ze aj take situacie prichadzaju a jednoducho sa im nevyhnem. Nebude vzdy vsetko dobre a idealne, ako v bavlnke, ako doma u rodicov, ze ano. Preto to je dobra skusenost, odist niekam a postavit sa na vlastne nohy, zacat sa starat sam o seba. Aj ked to stoji vela slz, zatatych zubov a pasti a Pan Boh vie najlepsie coho este. Takze tak.
Este sa staram o jedneho chlapceka, budem dva roky v decembri a volal sa River. Jeho mama Agnieszka je Polka a zije tu uz 12 rokov a otec Rory je zo severneho Irska. Vlastne aj tej mojej robote v Avoce som vdacna lebo tam som stretla Agnieszku, a ona sa ma spytala, ci by som nemala zaujem starat sa jej o syna raz do tyzdna. Avoca restaurant je skvele miesto na stretnutie s ludmi. Stretnes tu kadejakych paplasov, pretoze jest musia vsetci. Takze mozes pokecat s ludmi a ziskat kontakty.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)